slovo architekta

____________________________________________________________

Ing. arch. Štefan Moravčík:

“Je to technicky i organizačne reálne možné.”

 

Na požiadanie som sa bol po dlhých rokoch pozrieť na banskobystrický amfiteráter. Mám ho v pamäti zafixovaný, ako miesto, kde som prežil v minulosti viacero mimoriadne pekných a podnetných kultúrnych podujatí. „Amfík“ je miesto nerozlučne spojené s mojou mladosťou a miesto, kde sme sa ako mladá generácia stretávali…

Mnoho rokov som tu už nebol – nebolo prečo. Potešila ma informácia, že sa formuje skupina mladých ľudí, ktorej cieľom je nielen oživiť priestory priestory, ktoré nezáujmom okolia stratili na svijom význame, ale aj spájať ľudí, pre ktorých pojmy kultúra a umenie nie sú len prázdnymi slovami…

Miesto nestratilo nič so svojej atraktivity. Ideálna terénna konfigirácia pre funkciu podobného typu. (Až mi nedá nespomenúť staroveké analógie – amfiteáter v každom trochu lepšom meste bol niečím, čo bolo vždy centrom kultúry spoločnosti a podhubím, kde sa formovali veci, ktoré kultúrne a spoločensky kultivovali nielen súčasníkov, ale zrodili sa idey a diela čo ovplyvnili aj budúce generácie… najlepšie sa zachovalo až dodnes).

V organizme mesta je to takisto ideálna poloha. Pešo dostupná z historického jadra. Umožňujúca realizovať také kultúrne (i iné) podujatia, ktoré tradičná mestská štruktúra neunesie (nároky na plochu, množstvo ľudí i relatívne autonómna poloha z hľadiska rušenia okolia…).

Technický stav areálu nie je ideálny. Organizmus amfiteátra je tvorený dvomi zložkami – terénom a krajinnou konfiguráciou na jednej strane a technickými objektami (stavby, konštrukcie, inžinierske siete, komunikácie, zariadenie, oplotenie…) na strane druhej. Oboje bolo dlhší čas bez údržby a je zanedbané. Na prekvapenie však, po predbežnej obhliadke, fyzický stav amfiteátra nie je taký, aby sa nedal v prvej etape obnoviť aj s využitím niektorých pôvodných objektov.

Obnoviteľné sú viaceré objekty, ktorých stavebnofyzikálny stav je síce zanedbaný a neudržiavaný, staticky vyzerajú však v uspokojivom stave. Je to oblúkovová prízemná budova technického zázemia v spodnej časti, samotné teleso amfiteátra aj s konštrukciou premietacej plochy i horný „premietací domček“. Rekonštrukciu by si vyžiadalo i „javisko“, spevnená plocha pred premietacím oblúkom. Nebezpečná je najmä jama „orchestriska“. Nevyhovujú ani zvyšky sedadiel hľadiska. Po úprave inžinieskych sietí na východnej strane areálu zostali na teréne neuprvené plochy, ktoré by bolo treba zrovnať. Samozrejmosťou je potreba odstránenia náletov vegetácie a pravidelného kosenia pozemku. Oplotenie areálu je takisto zanedbané, pre provizórny režim areálu stačia však minimálne úpravy.

Prvá etapa. Zabezpečenie minimálnych nevyhnutných úprav tak, aby Amfiteáter vyhovoval základným bezpečnostným a hygienickým požiadavkám na prevádzku. Vyžiadalo by si to upravenie terénu (zrovnanie terénnych nerovností, pokosenie, úpravy zelene…), opravu (úpravu) objektov, ktoré by mohli byť nebezpečné… Hygiena (WC) sa dá zabezpečiť aj mobilným spôsobom prenosnými zariadeniami. To isté platí aj o javiskovej technike a zázemí pre účinkujúcich.  Elektrická energia môže byť pre jednotlivé podujatia vyrobená mobilným generátorom. Sedenie v amfiteátri (hľadisko) môže v minimálnom režime fungovať v podobe upraveného trávnatého svahu… Amfiteáter by už aj v takomto minimalizovanom režime mohol slúžiť pôvodnej funkcii (premietanie, koncerty happeningy…).

Druhá etapa. Stabilný režim prevádzky amfiteátra, so stabilným prevádzkovým zázemím. Efektívne investičné náklady by vznikli využitím a dôslednou rekonštrukciou jestvujúcich objektov (vytvorenie stabilného zázemia pre účinkujúcich i sociálneho zázemia pre návštevníkov, bezpečného a trvácneho javiska…). Potrebná by bola tiež úprava hľadiska (sedenie), oplotenia a vstupných objektov. Nutná by bola aj revízia a rekonštrukcia všetkých inžinierskych sietí (elektrika, voda, kanalizácia).

Ďalšia etapa(y) – potenciál. Na tomto mieste (pozemku) je mimoriadny potenciál pre vytvorenie skutočne atraktívneho kultúrneho centra. A to vtedy ak  banskobystrický Amfiteáter prestaneme vnímať iba ako pokračovanie toho, čo bolo. Ak ho začneme chápať ako kultúrnu inštitúciu bez obmedzení. Ak prijmeme tézu, že kultúra je potrebná pre toto mesto a máme ambíciu vytvoriť podmienky pre ďalší rozvoj kultúry nielen v lokálnom ale i v širšom kontexte. Podmienky nielen inštitucionálne ale aj fyzické. Ak toto miesto budeme rezervovať aj pre ďalšie generácie (minimálne ako územnú rezervu pre také kultúrne centrum, pre ktoré už v historickej urbánnej štruktúre nemáme miesto).

clomid buy online over the counter

Pri splnení takýchto predpokladov sa na Amfiteáter môžeme pozrieť aj inak. Už nemusíme vidieť iba fyzické pozostatky stavieb, a ich záchranu. Chrániť by sme mali ideu vytvorenia podmienok pre vznik optimálneho kultúrneho regionálneho centra. V dlhodobej perspektíve má územie všetky predpoklady na to, aby sa vytvorilo niečo, čo bude minimálne zrovnateľné s tými najlepšími príkladmi, minimálne v euróskom kontexte. Z takéhoto uhľa pohľadu žiadne limity neexistujú. Iba limity v našich hlavách a ekonomické limity, ktoré sú vždy obrazom spoločnosti a jej vzťahu ku kultúrnym, nadstavbovým hodnotám… Verím však, že o niekoľko rokov sa na Slovensku (i v Banskej Bystrici) budeme na kultúru pozerať trochu inak, ako dnes, i podmienky budú trochu iné.

Idea a zámer obnovy banskobystrického Amfiteátra je mimoriadne cenná aktivita. Je to technicky i organizačne reálne možné. Dá sa to urobiť aj postupne, po krokoch, tak aby si úvodné etapy nevyžadovali nedostupné finančné prostriedky. Potenciál je však taký veľký, že Amfiteáter má všetky fyzické prepoklady pre vznik minimálne regionálneho kultúrneho centra.

Ako sa tento potenciál využije závisí iba na ľuďoch. Je to v dvoch rovinách. O osude Amfiteátra rozhodne na jednej strane záujem všekých, ktorým na kultúre záleží, na druhej strane záujem ľudí a inštitúcií, ktorí územie spravujú a sú poverení spravovaním vecí verejných.

V Banskej Bystrici

1. júna 2013

Ing. arch. Štefan Moravčík

Comments are closed.